English version coming soon !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Od založenia mojej stanice uplynulo 5 rokov
Od roku 2004 do roku 2009 alebo inak od vrhu A po vrh M som predala do chovu 5 mačiatok, jedno mačiatko som vymenila. Nie je ani najmenší problém predať chovateľom čokoľvek. Nemôžem sa sťažovať na nezáujem o moje mačiatka. Na čakacom liste na mačiatka som mala veľmi zaujímavých chovateľov z USA, Argentíny, Dánska atd. Asi som dosť kritická, nielen voči ostatným chovateľom a ich odchovom, ale i voči sebe a svojim mačkám. Veľké uši nie su všetko. Pokiaľ sa vo vrhu vyskytne problém zvažujem či sú ostatné zdravé mačiatka z vrhu vhodné na chov. Sledujem či sú mačiatka dostatočne silné, dostatočne veľké, akú majú imunitu . Slabí jedinci nepatria do chovu.
Hovorí sa, že každý chovateľ si kúpi prvé zviera nevhodné na chov . Nemusí to byť pravidlo. Začínajúci chovateľ hlavne nevie akým smerom by sa chcel vybrať, kde je jeho miesto, aké zvieratá by rád odchovával. Väčšinou sa to začína chuťou odchovávať výstavné mačiatka ktoré budú vyhrávať výstavy a o ktoré bude enormný záujem.
Po prvotných skúsenostiach si uvedomí, že pre začiatok by celkom stačilo odchovávať zdravé a silné mačiatka. Aby chovateľ odchovával zdravé a silné mačiatka musí sa naučiť základom starostlivosti. V knihách vyzerá všetko jednoducho. Aj pôrod sa dá zvládnuť ked si začínajúci chovateľ naštuduje priebeh v knižke. Ale každý pôrod je iný. Treba vedieť kedy sa pôrod blíži. Zbytočné počítať dni. Mačky mi rodili na 63. Ale aj 71. deň. Treba vedieť kedy je lepšie čakať na spontánny pôrod a kedy bežať na sekciu. Je potrebné vedieť aj počas pôrodu či mačka rodí bez problémov a zvládne porodiť všetky mačiatka. Je potrebné vedieť sa postarať o novorodencov, pretože naše plemeno je prešľachtené a nechať všetko na prírodu môže stáť naše mačky alebo mačiatka život. Chovateľ sa musí naučiť ako správne krmiť matku a mačiatka. Nevhodná a nevyvážená strava môže spôsobiť veľké problémy. Je potrebné zvládnuť výživu mačiek počas celého života. Všetko sa zdá tak jednoduché. Nič z toho sa chovateľ nenaučí z múdrych kníh, potrebuje skúsenosti. Často sa učí na vlastných chybách. Výživa a celková starostlivosť sú veľmi dôležitý faktor. Ale i napriek výbornej starostlivosti sa nedokážeme vyhnúť vážnym genetickým chybám. Nie je nič horšie ako tešiť sa na mačiatka, sledovať dva mesiace tehotnú mačku a po pôrode zistiť že sa nám narodil problémový vrh. Nikomu neprajem pohľad na živé mačiatka ktorým visia črevá z otvorenej brušnej dutiny, mačiatka ktoré nevedia piť kvôli rázštepu podnebia, prípadne mačiatka so syndromom FCK ( plochý hrudník) Poznám množstvo chovateľov ktorí chov siamiek vzdali práve z dôvodu pravidelne sa opakujúcich vážnych genetických problémov. Pohľad na takto postihnuté mačiatka je hotová tragédia. To sú momenty ked má chovateľ chuť všetko vzdať, vykastrovať chovné zvieratá a dalej sa netrápiť. Pokiaľ sa narodí na oko zdravý vrh ešte stále nemáme vyhrané. Pri extrémnych mačiatkach sa menšie vady ako sternum, zálomok, nekorektná špička často objavujú až vo veku ked sú mačiatka k odberu. Vada na sterne medzi chovateľmi „sternum“ ma nikdy nedokázala odradiť. So sternom môže žiť mačiatko plnohodnotný život . Nebojím sa ani zálomkov alebo škuľavosti. Je ale nepríjemné ak najlepšie mača z vrhu ponúknete do niektorej z veľmi známych staníc a tesne pred plánovaným odletom mačiatku nahmatáte sternum ...Rozhodne je to nepríjemná situácia. Genetickým vadám sa dá z časti vyhnúť. V niektorých líniách môžeme očakávať väčšie množstvo genetických vád. Ale poznať rodokmene a zvieratá v nich na niekoľko generácii chce taktiež čas a skúsenosti, alebo seriozneho chovateľa s dobrým prehľadom ochotného poradiť . Začínajúci chovatelia majú tendencie opakovať že zvieratá a tej alebo onej stanice sú problémové. Chyba. Chovatelia ktorí pracujú s väčším množstvom zvierat majú samozrejme aj viac problémov. Je potrebné vedieť ktoré mačky konkrétne problémy mali a poznať ich rodokmene. Určite sa v danej stanici nájdu aj mačky zdravé a bezproblémové. Tak ako mnohí daľší, aj ja som si kúpila mačky nevhodné do chovu prípadne mačky ktoré mali permanentné zdravotné problémy, prípadne mi vo vrhoch dávali opakovane rovnaké vady. Bola som nútená mačky kastrovať a na chov ponechať len mačky ktoré vedia rodiť bez sekcie, mačky ktoré majú silnú imunitu, mačky ktoré majú zdravé vrhy. Môžem sa mýliť, ale na základe vlastnej skúsenosti si dovolím tvrdiť že extrémne mačky do chovu nepatria.
Chovateľ postupne preferuje určitý typ a farby a postupne sa rozhodne akým smerom sa bude uberať. Ja som si po krátkom čase uvedomila, že chcem chovať len na silných mačkách ktoré nemusia byť nijak extrémne, podstatné je, aby mali dobrú stavbu tela, splňali štandard FIFe. Chovná orientálna mačka musí mat peknú konštrukciu,ale mala by zostať elegantná, musí mať nádhernú krátku srsť. Musí mať dlhý a tenký chvost. Hlava: dlhý nos, silná brada, krásny orientálny tvar oka, perfekná zelená farba,bezvadný profil. Ucho širšie v báze, veľké. Momentálne mám v chove orientálne mačky ktoré splňajú moje kritéria. U jednej by mohol byť dlhší chvostík, u všetkých by mohlo byť väčšie ucho( to nie je nikdy dosť veľké :-) Z čoho rozhodne neupustím. Moja chovná mačka nesmie mať žlté oko. Aby som urobila tento kompromis,mačka by musela mať kvalitu,ktorú som doteraz nenašla u orientálky so zeleným okom. Moja chovná mačka nesmie mať guľaté oko alebo príliž zapadnuté oko s tretím viečkom. Nesmie mať slabú a krátku bradu. Orientálka bez brady mi pripomína potkana. Mačka by mohla mať akékoľvek kvality. Zo silnej bradičky neupustím, na silnej brade trvám. Taktiež niesom ochotná chovať na mačke so zlým charakterom. Agresívna mačka do chovu v žiadnom prípade nepatrí. Často vidíme na výstavách siamky a orientálky s nevhodným správaním, veľmi bojazlivé prípadne veľmi agresívne. Ľudia tak nadobúdajú mylný dojem o temperamente siamiek a orientáliek. Všetky moje mačky majú priateľskú povahu,milujú ľudí, sú komunikatívne a hravé. Tak si predstavujem aj charakter tohto plemena a na tomto temperamente aj trvám. V minulosti som mala v stanici kocúra s úžasným rodokmeňom,niesol mramor a veľmi som ho do chovu potrebovala. Pricestoval ako dospelý. Bol bojazlivý, bál sa i vlastného tieňa. Po kocúrkovi sa narodil vrh ktorý sa prejavoval rovnako, mačiatka boli extrémne bojazlivé. Kocúra som okamžite kastrovala a vyradila z chovu. Kocúrov som hľadala vždy extrémnejších v type. Je to pomerne jednoduché. Kocúr nemusí rodiť. Myslím si, že krásny kocúr v chovnej stanici je základ. Môj názor je, že kocúr musí mať v sebe niečo špeciálne, niečo zvláštne. Neviem nájsť správne slová,kocúr proste musí byť sexy. Veľmi dlho som si hľadala chovného kocúra, čakala som dva roky, bola som v poradovníkoch u viacerých chovateľov. Boli mi ponúknuté krásne zvieratá, ušaté, extrémne, odmietala som kocúrkov jedného po druhom. Niektorí chovatelia sa aj urazili a dodnes so mnou nekomunikujú.
Vzpomínam si na jednu chovateľku z Francúzska. Čakala som na vrh ktorý sa mal narodiť po jej obrovskom americkom kocúrkovi. Narodili sa prekrásne mačiatka, čakala som ako porastú. Ked mal kocúrik ktorého mi chovateľka ponúkala asi dva mesiace, napísala som jej, že ľutujem, ale kocúrik nie je to čo som si predstavovala, že hľadám pre svoj chov len jedného kocúra, ale musí byť špeciálny. Musí mať v sebe niečo extra. Ked ho uvidím musí-m vedieť že to je On. Pani chovateľka mi odpísala že všetky jej mačiatka sú špeciálne a že od nej už nikdy nič nedostanem :-)))))))
Nakoniec som hľadanie po troch rokoch definitívne vzdala, až som dostala darom kocúra. Keby som si vyberala sama, určite by to nebol on, ale jeho tabby brat, pretože pracujem s kresbovými zvieratami. Na moje veľké prekvapenie, môj čokoládový kocúr nesie mramor a dáva mi nádhernú kresbu.
V čase ked som už kocúra nehľadala som našla celkom náhodou kocúra ktorý nieje bodkovaný ani mramorový, je čierny ako uhoľ ale má v sebe to niečo špeciálne čo som celé roky hľadala. Jednoducho, sexy :-)))
Zistila som, že Chovateľ nemôže chovať niekoľko plemien súčasne. Chovať len jedno, akékoľvek plemeno je veľmi náročné. Časovo, finančne, priestorovo. A samozrejme je potrebné mať vedomosti a prehľad o plemene ktoré chováme. Pre vysvetlenie :
Chovám plemeno ktoré je vo FIFe zaradené do kategorie IV ( siamské a orientálne mačky)
Siamské mačky sa mi stále veľmi páčia, ale preferujem orientálne mačky. Páčia sa mi kresbové orientálky, preferujem kresbu mramor a bodku. Pokiaľ chcem odchovávať kresbové mačiatka musím pracovať s kresbovými mačkami. Moje mačky musia mať kvalitnú kresbu ktorú je treba stále vylepšovať, prípadne udržiavať rovnako peknú, výraznú, s výborným kontrastom. Pokiaľ primiešam mačky solid( jednofarebné), budú sa mi rodiť aj mačiatka jednofarebné, ale farby už nebudú tak čisté. Na čokoládových, modrých a lilavých sa bude objavovať ghostmarking. Chovateľ ktorý odchováva jednofarebné mačatá nemôže pracovať s kresbovými. Pokiaľ chcem odchovávať strieborné mačiatka, musím pracovať s kvalitným striebrom bez rufizmu, striebro treba vylepšovať alebo aspoň udržiavať rovnako čisté. Tí ktorí pracujú so striebrom už roky iste radi potvrdia že to nie je ľahká práca. Pokiaľ chcem odchovávať orientálne mačiatka nemala by som pracovať so siamkami. Siamský gén je recesívny a z dvoch orientálnych rodičov sa mi budú rodiť siamské mačiatka, taktiež často s ghostmarkingom, napríklad mramor....Aby som odchovávala kvalitné strieborné mačky potrebujem striebro, čierne orientálky, potrebujem celkom iné zvieratá ako v prípade že chcem odchovávať jednofarebné orientálky. Stále je to len jedno plemeno, ale priestorovo by bolo maximálne náročné mať doma zvieratá na prácu so striebrom, s kresbou, s plnou farbou, so siamkami. Samozrejme by som musela nakúpiť rôzne zvieratá a väčšie množstvo, čize i finančne náročné.. Treba sledovať rodokmene, odchovy. V prípade že chem odchovávať kresbové orientálky musím mať prehľad. Kde majú mačky krásnu a kvalitnú kresbu. Je potrebné poznať celé generácie, taktiež vedieť odkiaľ v danom rodokmeni kresba je. Napríklad mramor máme u orientálnych mačiek len z pár zvierat. Napríklad máme líniu z USA kde chovateľka stanice Felitan prikrížila v šesdesiatych rokoch do orientáliek plemeno american shorthair. Odtiaľ dnes máme nádherný mramor ktorý vidíme na mačkách importovaných z USA. Ruskí chovatelia ťahali mramor inbreedingom na kocúrka Samurai Lambada atd atd . Chovateľ musí vedieť kam sa obrátit v prípade že potrebuje niečo vylepšiť. Pokiaľ chcem odchovávať mramor, potrebujem vedieť ktoré zvieratá nesú mramor a podľa možností i jeho pôvod. Aby som si vedela kúpiť mačky ktoré pre svoj chov potrebujem musím získať kontakty. Samozrejme, iní chovatelia chovajú orientálky, iní siamky, iní striebro s celkom iní, úplne iní chovajú BAL a OLH a kde sú ešte daľšie plemená ??? Chovám mačky kategorie IV a chovám len orientálky, snažím sa odchovávať zdravé a silné orientálne mačky s atraktívnou kresbou a výrazom levíka. Mám pred sebou veľmi dlhú cestu ale za 5 rokov som si aspoň vyjasnila čo chcem odchovávať. Ešte stále nemám všetky potrebné vedomosti a skúsenosti. Nikto ma nepresvedčí e je možné cielene odchovávať orientálky strieborné, kresbové, jednofarebné, siamky a nedaj bože ešte aj BAL a OLH a robiť to dobre a poctivo. Je to takmer nemožné. Ked vidím stanicu ktorá zvláda všetko, zatváram web po krátkej virtuálnej prehliadke zopár sekcií. Pokiaľ ma víta v úvode niekoľko plemien súčasne, web zatváram skôr ako sa dostanem k výberu jazyka. Nikto ma nepresvečí o tom, že sa dá chovať poctivo a kvalitne niekoľko plemien súčasne. Sama som sa pokúšala chovať orientálky a peterbalda. Veľmi rýchlo som to vzdala hned z viacerých dôvodov. Nemám čas, priestory a ani financie na to aby som nakúpila potrebné zvieratá použiteľné v chove peterbalda.
Za 5 rokov som sa samozrejme posunula dalej, získala som skúsenosti, naučila som sa ako sa starať o moje mačky, naučila som sa veľa o mojom plemene, naučila som sa veľa o chove a vyselektovala som si chovateľov. Prišla som na to že mačky ľudia chovajú alebo bezhlavo a bezcielne množia. Prípadne množia cielene s podivným cieľom. Tí ktorí ich chovajú sa delia na dve skupiny : Chovatelia a chovatelia.
Chovatelia sú ľudia čestní k ostatným chovateľom, k zvieratám, plemenu ktoré chovajú a hlavne sami k sebe. Niekto si myslí že Chovateľ je niekto komu sa v priebehu niekoľkých rokov podarilo predať do sveta aspoň 400 zvierat, alebo niekto komu sa podarilo odchovať v krátkom čase svetového víťaza. Prípadne niekto, koho odchovy vyhrávajú výstavy. Zdanie klame. Často vidíme zviera ktoré vyhrá veľa výstav, posudzovatelia sú nadšení, majiteľ zbiera poháriky, vystavovatelia obdivujú a závidia, začínajúci chovatelia stoja v rade na daľšie mačiatka narodené z rovnakého a podobného spojenia. Veľakrát je takéto mačiatko iba obrovská náhoda a možno jediné zdravé alebo živé z narodeného vrhu.
Chovatelia neskrývajú problémy. Je zbytočné tvrdiť že chov siamiek a orientáliek je bezproblémový a plemeno zdravé. Chovatelia nám zanechali dedičstvo a je na nás ako s ním naložíme. Neverím že existuje chovateľ, ktorému sa rodia len zdravé mačiatka a neverím že existuje stanica ktorej by sa vyhli zdravotné problémy. Všetci vystavujeme, všetci občas navštívime veterinára a domov si prinesieme rôzne problémy. Každý z nás si už kúpil mačku z inej chovateľskej stanice. Čím viac zvierat doma máme tým viac problémov sa vyskytne. Svorka mačiek v dome pripomína materskú školu. Ochorie jedno dieťa, nasleduje druhé, tretie a problém koluje. Stále tvrdím že nie je hanba mať choré mačiatka alebo mačiatka narodené s genetickou chybou. Dôležité je poskytnúť mačiatkam primeranú starostlivosť a v prípade problémov ktoré by mohli byť genetické netajiť problém. Tajením problémov neposunieme chov vopred, naopak...
Potrebovala som veľmi dlhý čas aby som vyselektovala najskôr chovateľov na poctivých a menej poctivých, slušných a menej slušných, zodpovedných a menej zodpovedných..............
S poľutovaním musím skonštatovať že už pri mojej prvotnej selekcii sa okruh chovateľov rapídne zužoval na základe toho ako so mnou chovatelia jednali, podľa toho v akom stave nosili zvieratá na výstavy, podľa toho čo boli ochotní predať do chovu, ako dodržiavali a nedodržiavali ústne a písomné dohody, alebo podľa toho akým spôsobom pracovali s plemenom.
Občas si pripadám ako mimozemšťan, ale ja sa ešte stále riadim pravidlom : Korektnosť na prvom mieste ! Má to veľmi jednoduchú logiku, nielen medzi chovateľmi. Človek môže byť nekorektný raz a možno aj dvakrát. Ale raz príde deň ked nájde všetky dvere zatvorené . Medzi chovateľmi to asi platí i dvojnásobne.
Po počiatočnej selekcii vystavovateľov som sa naučila selektovať i výstavy.......
Samostatná kapitola ktorú zostručním z dôvodu že s chovom a výstavami nekončím, aj pretože v SZCH musíme mačky povinne uchovňovať .Výstavy by mali byť miestom, kde sa stretnú chovatelia, majú možnosť komunikovať a naživo vidieť zvieratá a prácu iných chovateľov. Zase sa raz cítim ako mimozemšťan, ja výstavy milujem práve z tohto dôvodu. Nevystavujem veľa, nemám žiadne výstavné taktiky, nemám pre mačky celú parfumériu, som lajdák, často strihám pazúriky v aute pred výstavnou halou. Počas piatich rokov som si vyselektovala aj našich FIFe posudzovateľov. Všetci musia žiakovať a musí im prejsť rukami rovnaký počet zvierat v jednotlivých kategoriách, všetci musia zložiť záverečné skúšky. Niektorí majú väčšiu prax a viac skúseností. Ale čo nemajú rovnaké, je oko na mačky, vedomosti, prístup a charakter. Charakterom myslím samozrejme zase korektnosť, čestnosť voči sebe samým, voči zvieratám a vystavovateľom. Charakterom myslím i odvahu prezentovať svoj vlastný názor a drzosť stáť si za vlastným názorom bez ohľadu na to kto sedí o pár metrov dalej.
Bohužiaľ máme posudzovateľov ktorí zložili záverečné skúšky v roku raz-dva a nemajú potrebu sa dalej vzdelávať. To je smutné, pretože chov ide dopredu. Len na plemene ktoré chovám vidím ako sa mení typ v priebehu rokov. Plemená pribúdajú, je potrebné sledovať situáciu a zmeny po každoročnom FIFe GA. To ale robí len skupinka posudzovateľov ktorá má skutočný záujem o svoju prácu-hobby.
Posudzovateľov som si rozdelila do kategorií
Šikovní a múdri s výborným okom na mačky ( ktorí majú ..... vidia vždy dobre )
Šikovní a múdri s výborným okom na mačky ( ktorí jedno oko radi zatvoria lebo je to pohodlnejšie a jednoduchšie)
Menej šikovní ale snažia sa
Menej šikovní a je im to úplne fuk
Špeciálna jednotka
Pokiaľ chcem poznať kompetentný názor na niektorú z mojich mačiek nájdem si výstavu kde posudzuje niekto z kategorií I a II
Pokiaľ idem na výstavu s úmyslom dobre sa baviť a prežiť príjemný deň s mojimi deťmi a známymi, hlásime sa na výstavu kde posudzuje kat I až IV.
Občas sa pomieša zostava a v prípade že na pozvánke vidím kat V jednoducho napíšem na prihlášku: Ak môže moje zviera posudzovať ktokoľvek okrem člena špeciálnej jednotky, výborne, v prípade že to z organizačných dôvodov nebude možné, pokladajte moju prihlášku okamžite za storno. FUNGUJE to !!!!
Pokiaľ organizátor pozve celé špeciálne komando radšej sedíme doma, peniaze investujeme lepšie, do krmivka.
Za posudok na moju mačku kde stojí: Perspektivny kocúrik niesom ochotná platiť, je to logické.
Snád sa niekto neurazí, taký je život. Ked môžem za rovnaku cenu letieť s KLM alebo Ryan Air tiež si vyberiem KLM
Výstavy by boli samostatný článok a možno sa čoskoro rozhodnem jeden napísať. Neviem či má význam
písať ako fungujú FIFe výstavy, čo je dobre a čo zle, ako sú školení naši posudzovatelia a aké sú ich
znalosti genetiky. Z vlastných skúseností si dovolím odhadnúť že zhruba 5 FIFe posudzovateľov ovláda
genetiku aj to nie detailne ale aspoň sú v obraze. Ak začnem počítať koľkí z nich dobre vidia a sú schopní
určiť korektne farbu zvierat budem optimista a hodím číslo 10. Myslím si že každý chovateľ má vedieť čo
vlastní, posudok je niečo ako subjektívny názor daného posudzovateľa a jeho názor na konkrétne zviera.
Veľmi si cením ak posudzovateľ robí to za čo je platený s radosťou a bonus je ak to robí kvalitne.
Občas mi posudzovateľ napíše na posudok takú volovinu že mám sto chutí zobrať posudok zakričať v troch jazykoch ako daná osoba urobila skúšky ,ísť na sekretariát a pýtať si späť moje peniaze za klecné a cestu.
Výstavy niesu lacný špás. Ak položím na stôl kočičku OSH cs 25 pretože u nás nemáme shaded OSH a dodnes nemám istotu či je moja orientálka shaded alebo len homozygot na ticking. Nemá kresbu na nožičkách a chvoste. Pani super chytrá ktorá píše knihy o mačkách mi oznámi že moja kočička nemá kresbu na nožičkách a ocásku lebo je koťátko a kresba bude, dobarví sa s vekom !!!!! Chytrá dáma si môže postaviť betonovú čakáreň lebo kresba nebude :-))))) A za toto ja mám platiť?????? tento chorý výplod mňa vystavovateľa stojí 500 za benzin a 600 za klecné.
Myslím že si humorné posudky budem odkladať a raz ked budem stará baba napíšem knihu :-)))))))))))
Čo dodať??? Momentálne sa snažím pracovať s mačičkami ktoré som si vybrala pre svoj chov, stále sa učím niečo nové. Chov mačiek je úžasné hobby. Myslím, že pri troške šťastia sa dá odchovať i svetový viťaz veľmi rýchlo. Stačí kúpiť dve extrémne zvieratá ktoré sú zhodou náhod plodné a krásne mačiatko je na svete. Nikdy som si to nechcela takto zjednodušiť. Pokiaľ si kúpim takmer hotové zvieratá a narodí sa mi svetový víťaz, v očiach ostatných chovateľov to nebude môj úspech. Vždy za mojim mačiatkom uvidia prácu tam tej známej stanice ktorá mi predala otca alebo matku. Chcem sa k úspechom dopracovať mojou vlastnou prácou a mojim vlastným rozumom. Možno mi to potrvá i desaťročia, ale mňa na tom chove baví práve to plánovanie a čakanie či sa mi podarí to čo som od spojenia očakávala. Baví ma stále niečo vylepšovať, baví ma experimentovanie. Chcem aby tu po mne zostal kus dobrej práce až raz s chovom skončím. Chcem aby moje rodokmene boli poctivé. Snažím sa chovať na zdravých zvieratách. Až raz niekto otvorí rodokmeň mojich mačiatok, nechcem aby vyzeral ako úmrtný list. Chcem aby mačky v rodokmeni boli živé. Zatiaľ chovám veľmi krátko a za mojimi mačiatkami je len a len práca iných chovateľov. Nemôžem garantovať za prácu iných a moje vlastné rodokmene nepoznám tak dobre aby som dokázala tvrdiť, že mačiatka budú žiť roky a sú ideálne pre daľší chov. Možno i preto som dodnes predala do chovu tak málo zvierat.
Trvám na názore, že mačiatko predané na mazlíčka má vždy lepší život ako mačiatko predané do chovu. I v prípade že chovateľ je ten najlepší človek na svete a svoje mačky nadovšetko miluje, vždy má doma mačiek viac a svoju pozornosť a lásku musí rozdeliť medzi všetky svoje zvieratá. Mazlíček je vždy vo výhode .......
Momentálne som spolu s daľšími chovateľmi členmi SZCH zažiadala o povolenie na experimentálny chov
a možnosť prikrížiť do OSH mačky domáce. Povolenie nám bolo schválené členmi UOK SZCH - mačky. Pre
zdravie nášho plemena to môže byť obrovský prínos. Naše plány ale nekončia tu. Chceli by sme vylepšiť i kresbu
a kontrast, ktorý u OSH často chýba. Asi by bolo nezaujímavé vysvetľovať chovateľom všetky detaily o tabby
líniách ktoré máme a z čoho vychádzajú všetky zvieratá s kresbou 22. Aby sme mohli pracovať podľa našich
predstáv budeme potrebovať súhlas na prikríženie iného plemena. Ako napísal jeden múdry pán :
Tam kde je vôľa je aj cesta....Ak mohli byť do SIA/OSH prikrížení CRX,ABY,RUS,USsh a ktovie čo všetko kedže
máme i shaded OSH...Momentálny cieľ je dostať povolenie na prácu ktorú plánujeme a snád tu nebudem
daľších 5 rokov klonovať môjho WW Otella.. o tom chov nieje....
Práca s mačkami a „okolo“ mačiek ma veľmi baví, a okrem samotného chovu sa zapájam i do diania na Slovenku.
V roku 2008 som založila organizáciu ZO Senec „ club Italia“ na pomoc zahraničným chovateľom ktorí prišli do SZCH z talianskeho zväzu ANFI . Okrem práce v clube som pomáhala pri organizácii Svetovej výstavy mačiek na Slovensku v roku 2007, pri organizácii FIFe
General assembly v roku 2008 a taktiež pomáham pri organizovaní vystav ZO Bratislava I Dunaj Cat clubu.